Posolstvo 1014 hlása : „NEJDŘÍVE JSME ŠLI DO JUDSKA, POTOM BYL MŮJ SYN PŘEVEZEN DO INDIE, PERSIE, EGYPTA, ŘECKA A ANGLIE“ -je to skutočne pravda?
blahoslavená Katarína Emmerichová
áto nemecká augustiniánska mníška, myslička a stigmatička sa narodila 8. septembra 1774 vo vestfálskej dedinke Coesfeld, v Munsterskej diecéze. Básnik Clemens Brentano vo svojom denníku opisuje svoju návštevu v rodnom dome Anny Kataríny Emmerichovej takto: "Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom. Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Do mysle sa mi tlačil obraz betlehemskej maštale..."Korene duchovného života a hlbokej ľudskosti Anny Kataríny Emmerichovej možno nájsť v zbožnom rodinnom prostredí. Veľa sa modlila, uvažovala o Ježišovom utrpení, bola šťastná, keď mohla ísť do kostola a zúčastniť sa pobožností. Už veľmi skoro začala mat videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Madona s Ježiškom a svätí. Myslela si, že to čo vidí ona vidia aj ostatní. Túžila vstúpiť do kláštora, ale nemala veno. Pracovala 3 roky ako krajčírka v krajčírstve, potom samostatne vo svojom dome. Keď mala 28 rokov splnil sa jej sen. V roku 1802 vstúpila k augustiniánkam v Dulmene, v malej obci neďaleko Coesfeldu. Zostala tam 9 rokov. V kláštore začala žiť mimoriadny mystický život. Jednej noci, keď sa modlila, zjavil sa jej Ježiš a ponúkol jej dve koruny, jednu z ruží a druhú z tŕňov. Vybrala si tŕňovú korunu a Ježiš jej ju položil na hlavu. Na hlave sa jej hneď objavili prvé stigmy. Napoleonovým nariadením boli všetky rehoľné rády rozpustené výnimkou nebol ani kláštor augustiniánok. Roku 1811 štátne úrady kláštor zatvorili. Katarína musela odísť. Istý čas opatrovala starého francúzskeho kňaza, ktorý bol dlhé roky jej duchovným otcom. Jej zdravie sa zhoršovalo až tak, že ostala pripútaná na lôžko, ujala sa jej jedna rodina. Zo svojho lôžka chorej vykonávala užitočný apoštolát. 29. decembra 1812 sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža. Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba pár kvapiek vody alebo ovocnej šťavy a eucharistickú hostiu. Svetlo do tejto veci vnáša doktor Wesener vo svojom denníku: "Pokiaľ ide o stravu, povedali mi, že neje nič. Mohol som konštatovať, že za 24 hodín sa dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom povypľúvala všetku vlákninu. Potom prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody. Vtedy ju vídavali v stave extázy vznášať sa vo vzduchu nad posteľou. Pri jej lôžku sa striedali skupiny duchovných i laikov, aby potvrdili vierohodnosť mystických fenoménov a absolútne neprijímanie potravy. Po rokoch skúmania im neostalo iné, než potvrdiť nadprirodzenú povahu zázračných javov." Mala mimoriadnu charizmu dávať rady a upokojovať srdcia. Boh ju obdaril mimoriadnou intuíciou. Inštinktívne rozoznávala liečivé byliny na poli a potom ich presádzala do svojej záhradky.Vedela odlíšiť posvätné predmety od svetských. Táto schopnosť jej ostala po celý život. Chýr o stigmatizovanej vizionárke sa preniesol až k ušiam básnika Clemensa Brentana, čo určite zariadila Božia prozreteľnosť. Takmer 6 rokov zaznamenával Clemens Brentano deň čo deň, čo mu rozprávala stigmatizovaná mníška až do jej smrti. Výsledkom bolo vydanie známej knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista.
Maria Valhorta
Mária Valtorta patrí k najvýznamnejším omilosteným dušiam. Posledných 28 rokov svojho života bola trvalo pripútaná na lôžko. Tu napísala hlavne dielo „Poéma o Bohu Človeku“ o živote Ježiša Krista a živote Jeho Najsvätejšej Matky, čo jej Ježiš dával vidieť a aj jej diktoval mnohé komentáre.
Mária Valtorta sa narodila 14. marca 1897 v Caserte pri Neapoli. Mária, jediné dieťa, priľnula k otcovi - vojakovi. Matka jej vôbec nerozumela a od detstva s ňou zachádzala neobyčajne tvrdo, až kruto.
V roku 1920 bola Mária svedkyňou pouličnej demonštrácie, pri ktorej ju jeden surovec prudko udrel do chrbta. Následok - postupné ochrnutie dolných končatín.
V roku 1924 sa s rodičmi presťahovala do Viareggia. Tu sa po vzore sv. Terezky z Lisieux ponúkla Ježišovi ako obeť za hriešnikov. Odvtedy sa jej stav zhoršoval. Začala trpieť aj ťažkými srdečnými záchvatmi.
V roku 1934 bola trvalo pripútaná na lôžko, až do svojej smrti. Veľkú oporu mala vo svojom duchovnom vodcovi, otcovi Romualdovi Miglioriovi O.S.M., ktorý šíril jej spisy. Tak sa dielo dostalo až pápežovi Piovi XII., ktorý prehlásil: „Vytlačte dielo, tak, ako je, kto ho bude čítať, ten pochopí!“ Okrem základného desaťzväzkového diela Poéma o Bohu Človeku bolo postupne vydávaných ďalších 7 zväzkov - komentáre ku Starému a Novému zákonu, životy niektorých svätcov, komentár ku Epištole sv. Pavla Rimanom a autobiografiu. Mária podstupovala stále neznesiteľnejšie utrpenie ako bezvýhradná Ježišova obeta. Zomrela 12. októbra 1961. Jej telesné pozostatky sú od roku 1973 uložené v kláštornej kaplnke baziliky Ste Annunziata vo Florencii. Duchovná dcéra pátra Pia Mrs. Elisa Lucci z Forli sa pýtala rok pred smrťou svätého pátra Pia: „Páter Pio, počula som o knihách Márie Valtorty. Odporúčate mi ich čítať?“ Páter Pio odpovedal: „Nielenže vám ich odporúčam, ale vám ich prikazujem čítať!“ Arcibiskup Alfonso Carcini, vtedajší sekretár pápežskej kongregácie pre blahorečenie a svätorečenie podáva správu o celom diele vizionárky: „Preskúmané a povolené.“
Kardinál Ratzinger v súkromných listoch potvrdzuje, že toto dielo nemá chyby voči učeniu Cirkvi, alebo morálke (biskup Roman Danylak). Biskupská konferencia Talianska potvrdzuje to isté, čo je zrejmé z jej korešpondencie so súčasným vydavateľom Dr. Emiliom Pisanim.
Hlavný dôvod, prečo bolo Valtortino dielo napísané, udáva v záverečnom komentári sám Ježiš: „Prebudiť u kňazov a laikov lásku k Evanjeliu a k tomu, čo sa vzťahuje ku Mne. Predovšetkým obnoviť lásku k mojej Matke, v ktorej modlitbách je obsiahnuté tajomstvo spásy sveta. Mária dala svetu Spasiteľa. A opäť jej prostredníctvom obdrží svet spásu. “
v diele od Marie Valtorty “Evanjelium ako mi bolo odhalene” ako aj od Katariny Emmerichovej “Zivot Panny Marie”, kde obe autorky opisuju zivot Panny Marie a Jezisa od narodenia ako aj jeho roky vyucovania na zaklade zjaveni od Pana Jezisa. Diela boli skumane cirkevnou autoritou a vyhlasene za prave. Pravost potvrdil aj Pater Pio. Okrem toho obe autorky mali stigmy. V tychto dielach sa uvadza, ze po uteku z Betlehema zila Panna Maria s Jozefou a s Jezisom v Egypte 5 rokov a potom sa vratili do svojho domu v Nazarete, kde Jezis vyrastal a zil do 30-teho roku zivota.
to však nie je všetko :
Koľko času,úsilia a prostriedkov by si v tých časoch vyžadovali také cesty?Každý Žid od 12-tich rokov bol povinný na Veľkú noc,Turíce a sviatok Stánkov putovať do jeruzalemského chrámu. Teda to nie je možné putovať takú diaľku, aby dodržal zákon. A náš Pán určite dodržiaval Zákon,ako je evidentné z evanjelií, kedže bol bez hriechu.A tam sa jasne píše,že Ježiš vyrástol v Nazarete ( Lk 4,16 ).Preto ho volali Nazaretský. Po udalostiach v chráme sa vrátil do Nazareta ( Lk 2,51-52 ).To už ani jasnejšie nemôže byť,čo ešte viac by ste chceli ? Všetko čo je dôležité je v Biblii opísané.
ALE TOTO učenie o tom, že Ježiš bol v Anglicku a cekovo v angličtine „Unknown years of Jesus” ktoré referujú na periódu z rokov jeho života medzi 12 a 30. Ktoré však nie sú spomenuté v Novom Zákone. Táto fráza sa zvyčajne vyskytuje v ezoterickej/okultistickej literatúre. Ale nepožíva sa v Cirkevnej literatúre, lebo v nej ne známe, že pracoval ako tesár v Galilei. V skratke, toto ich učenie tiež hlása, že Ježiš prežil ukrižovanie a pokračoval ďalej vo svojom živote. Toto učenie je tiež prepojené s Jehovizmom. Na túto tému, že bol Ježiš v anglicku napísal báseň William Blake, jeden z hlavných slobodomurárov. Zdroj : https://en.wikipedia.org/wiki/Unknown_years_of_Jesus